CHOV ANTVERPSKÝCH BRADÁČOV PREPELIČÍCH

Vložené 29.06.2020

Antverpský bradáč  je belgické národné plemeno. Patrí k pôvodným malým plemenám hydiny. Prvé vyobrazenie kúr podobných antverpským  bradáčom nachádzame na obraze Alberta Cuypa zo 17. storočia. Prvá písomná zmienka o tejto hydine je vo francúzsky písanej knihe, vydanej na začiatku 19. storočia. Aj keď je v nej uvedené, že plemeno pochádza z Holandska, jeho pôvodnou krajinou je Belgicko, oblasť okolo Antverp.

                                                                        Antverpský bradáč prepeličí, kohútik.

                                                                         Antverpský bradáč prepeličí, sliepočka. 

Antverpský bradáč (antverpčanka, antverpská bradatá kura, pozn. red.) patrí k najmenším plemenám hydiny. Kohútik má pomerne veľkú hlavu, ružicový hrebeň s jemným perlením končiaci tŕňom sledujúcim tylo. Tvár je výrazne červená, s typickými, dobre vyvinutými fúzmi. Oči sú výrazné, veľmi tmavohnedé, zobák krátky, tmavej až rohovej farby. Krk je krátky, dozadu nesený, na zadnej strane s bohatým operením v tvare hrivy. Chrbát široký a krátky, krídla nízko nesené, chvost nesený skoro kolmo hore. Hmotnosť kohútika je 600 g.  

Sliepočka je veľmi podobná kohútikovi, od ktorého sa odlišuje iba rozdielmi podmienenými pohlavím. Hmotnosť sliepočky je 500 g. Znáša 60 až 80 vajíčok o hmotnosti 25 g, s bielou škrupinou. Antverpský bradáč sa vyskytuje v rôznych farebných rázoch, ale najrozšírenejšie je jeho pôvodné prepeličie sfarbenie.

S chovom antverpských bradáčov prepeličích som začal v roku 2007. Z rakúskej výstavy vo Welse som si priniesol párik antverpských bradáčov prepeličích strieborných. Pôvodne mali byť v čistom prepeličom sfarbení, ale klietky v ktorých boli vystavované boli už prázdne. Až na Európskej výstave v Nitre v roku 2009, som si kúpil prepeličie, kohútika a sliepočku. Mojím zámerom bolo chovať viac jedincov tejto krásnej hydiny, preto  som skúsil krížiť prepeličieho kohútika so striebornou prepeličou sliepočkou. Český chovateľ pán Kafka písal na českej i.faune článok, že je možné využiť kríženie týchto dvoch farebných rázov na získanie čistých prepeličích sliepočiek alebo opačne. Z tohto kríženia sa mi podarilo odchovať 15 kuriatok, z čoho väčšina boli sliepočky. Kohútiky po vyperení neboli sfarbené čisto strieborne, ale mali veľa zažltnutého a zlatého peria, hlavne v chrbtovej časti, v závesoch a ramenách. Sliepočky po prvom zaperení mi robili radosť  prepeličím sfarbením, ale po preperení mali veľa žltej farby v krčnom závese. Preto neboli použité ďalej do chovu, ale rozdané priateľom na ozdobu ich dvorov. 

Dnes tvoria môj chovný kŕdlik dva kohútiky a 10 sliepočiek v čistom prepeličom sfarbení. Chovám ich vo voliere 4 x 2,5 m. Kŕmim raz za deň zmesou zrnín - kukurica, pšenica, jačmeň, ovos, slnečnica, proso, ľan - v určitom pomere. Dvakrát do týždňa dostávajú miešanú zmes navlhčeného chleba, obilného šrotu, mrkvy, jablka, repy a tekvíc hokkaido. Podľa sezóny zelené krmivo (púpava, myší chvost, ďatelina, tráva), v zime sušenú žihľavu a odrol zo sena pre králiky. V čase znášky pridávam kŕmnu zmes pre nosnice a prepelice. Drobný riečny piesok a mletý vápenec majú stále vo voliére. 

Vajcia inkubujem v umelej liahni Brinsea-Octagon, s ktorou som veľmi spokojný a prirodzene pod sliepočkami, ktoré sú starostlivými matkami. Kuriatka kŕmim prvé 3 dni čistým kukuričným šrotom, do ktorého postupne pridávam kŕmnu zmes K1. Napájam prvé 3 dni jemným výluhom  pigi čaju + kombinal AD3, potom odstátou čistou vodou. Po týždni začnem do krmiva pridávať trochu tvarohu, myší chvostík, mrkvu, nie každý deň. Odchov je bez väčších problémov, v 4. týždni kurčatá preliečim proti kokcidióze, pretože sú sústredené na menšom priestore.


Antverpské bradáče sú v podstate odolné malé kury, ale potrebujú suchý výbeh, aby si nezašpinili perové ozdoby. Na  ich chov nie je potrebný veľký priestor, majú minimálnu spotrebu krmiva. Sú veľmi milé a zvedavé, takže človek sa pri nich nikdy nenudí. Pri dobrej opatere a hlavne ak ich chováte od malého kuriatka, úplne skrotnú. Iba niektoré kohútiky dokážu dosť rázne dať najavo, hlavne cez chovnú sezónu, kto je pánom dvora. Odporúčam toto miniatúrne plemeno hlavne mladým chovateľom, pretože je nenáročné na chov, ale i dospelým, pretože je milým spoločníkom chovateľa a dosť tvrdým orieškom pri zachovávaní štandardu a farebných rázov. 

Text a foto Vladimír Cigáň